freefaller

„A večer idem na tú stanovačku.“ „Čo?,“ typická reakcia maminy, keď som to na ňu vystrelil. „Veď som vám to hovoril minulý víkend, tu aby človek všetko spieval dookola,“ dodal som ironicky a zastavil pred zrkadlom. „Keď príde ocino, tak sa ho opýtaj a on to potvrdí, a aj tak nebudem v piatok sedieť doma, veď tam idú všetci.“ Vlastne nemala nič proti, musela len zahrať scénu. Myslím si, že napriek tomu, že sme už mali moju orientáciu dosť dávno poriešenú, tak sa stále bála, že nabúcham nejakú spolužiačku a zničím si sny. Rodičov a najbližšiu rodinu milujem najviac na svete. A myslím, že oni mňa tiež. Teda som o tom presvedčený. Robil som veľa vecí preto, aby boli na mňa hrdí. Hold byť gay je u nás stále brané ako handicap, naši sa to naučili brať v pohode, myslím, že nebol problém s tým, že pchám vtáka do riti iným chlapom a že si ho dám občas do huby, skôr sa vždy riešilo a rieši, čo o tom povedia druhí. A keďže ja som to mal voľné, naučili sa to mať voľné aj naši. Čo bolo od nich milé. Oni za mnou stáli a ja som sa im snažil robiť radosť, teda takmer vo všetkých oblastiach. „Fakt idem, lebo ak ma nevezmú, tak sa tu môžem česať do smrti,“ zasmial som sa a zbehol schodmi do garáže. Na biku som bol na svojom obľúbenom kopci do 10 minút. Oprel som ho o strom, sám som si sadol na zem tak, aby som sa oprel o druhý a snažil sa namaľovať aspoň jeden pekný portrét. V ušiach mi hrali Fleetwood mac občas ich striedali Journey, Queeni a tak. Vtedy som sa hral na človeka, čo počúva nadčasovo. Ale sú to dobré veci. Maľovanie trvalo dosť dlho. Neznášam veci, ktoré sa robia na silu. A myslím, že to je na výsledkoch vždy vidieť. Hold, kto z prijímacej komisie by čakal, že aspoň jedna zo siedmich skíc nebude namaľovaná nasilu. Na terase už sedela Sue a Tomy, najlepší ľudia ktorých som doteraz stretol mimo rodiny. „Kde si, už meškáš!“ „Mali ste mi prezvonil, bol by som došiel skôr..“ „Nechceli sme ťa rušiť, keď nám mama povedala, že si išiel maľovať, konečne si sa k tomu dokopal,“ začali sa mi obaja smiať, ale mali pravdu. Poznali ma dokonale. Veď som s nimi prežil posledných 7 rokov života, ostával ešte jeden spoločný na gympli a nádej, že to neskončí. „Vybehnem po veci a som tu.“ Na stanovačku som bol zbalený už od včera. Samozrejme zásoby alkoholu sa brali priebežne z baru tak, že si nikto nič nevšimol. Skicár skončil na posteli, kapsu som prevesil na roh skrine. „Mááámi, idem,“ kričal som počas nejrýchlejšieho možného zjazdu resp. zbehu schodiskom. Dlhodobo vyvíjaná taktika. Zastavil som na medziposchodí, kde už stála mamina. „Dobre, tu máš peniaze, niečo si kúpte.“ „Vďaka, netreba, ešte mám niečo našetrené a idem stanovať nie do Auparku.“ Mamina len prikývla hlavou a dodala najtypickejšiu vetu mojich rodičov: „Nie, že tam budete robiť nejaké somariny.“ Že som bol na somariny expert sa vedelo odjakživa, ale pri predstave litrov alkoholu, ktoré mieria na čistinky s nami som sa len usmial, kývol hlavou a pokračoval v šprinte. „Čiao.“ „Poďte, lebo keď prídeme, už budú všetci riadne na šrot.“ Nasadali sme do auta, ktoré si Tomy vedel vždy nejakým zázrakom požičať od ocina a mohol s ním ísť aj na kraj sveta. Je mi smiešne, keď si predstavujem, koľkokrát som sa s ocinom pohádal o to, aby mi on požičal jeho auto. No ženy, domy a autá sa nepožičiavajú. Teda vtedy to platilo. Som rád, že to nezahŕňalo mužov. Na rúbanisku to začalo ako vždy. Väčšina už prišla v podnapitom stave. Ja so Sue sme neboli výnimkou. Tomy sa musel ako triezvy postarať o technické a organizačné veci, teda vybalenie nákladu, postavenie stanu a prípravu večere pre svoju posádku, my sme sa zas museli postarať o alkohol. Teda pokúsiť sa ho nejako „zbaviť“. Viem, je to strašne fér, ale to je úloha partií. Nebudem vám hovoriť priebeh večera, za zmienku stála asi len fľaša. Tú hru v 17 miluje asi každý. Bozkávaciu fľašu. Najradšej som mal tie rozpaky, ktoré prežívali heteráci, keď to museli medzi sebou rozbaliť. Viac ma bavil už len moment, keď si to museli rozdať so mnou. Keď vyšiel rad na Rada, ktorý bol taký zatrpknutý homofób a na mňa, nevedel som sa dočkať momentu, ako mu vrazím jazyk do huby. Paradox je, že v ten večer sa z tohto homofóba stal môj fanatický obdivovateľ potom, ako som mu vrazil niečo iné niekde inde, ale k tomu sa dostanem. Postavil sa pred všetkých, natiahol sa ku mne, ako drevorubač ma chytil za plecia a otvoril ústa. Jazyky sa nám hrali ako tým najvášnivejším milencom pričom v pozadí bolo počuť len jeho vzdychy a odrátavanie piatich sekúnd, ktoré Rado neskôr nazval nekonečnými. Dotýkal som sa mu celého tela a jednou rukou som mu zišiel až k rozkroku, zatiaľ čo druhou som mu pridržal zadok, aby sa nemohol odtrhnúť. Na moje prekvapenie mu stál ako sviečka. Samozrejme sa pri prvom dotyku hneď strhol a odsotil ma od seba. Keďže som bol opitý, s mojou stabilitou to zamávalo a vedel som, že snaha o udržanie na nohách bol vopred prehraný boj. Našťastie som pri dopade nikomu neublížil, ale neubránil som sa hlasitému smiechu. Rado sa tváril urazene a dotknuto, ale bol jediným, kto sa na celej situácii nesmial ako šialený. Zatočila sa mi hlava a priznám sa, že som mal dosť. Kruh sa pomaly vytrácal a dvojice sa poberali do stanov alebo prírody. Skrátka po svojom. Sue ma zobrala k potoku, nech sa trochu ochladím a pretriezviem. Nebolo to prvý raz, čo by jeden z nás mal tendenciu skončiť na infúzii. Našťastie sme mali vždy jeden druhého. Pre dvoch objatých opitých ľudí je príkry kopec neprekonateľnou prekážkou a logicky nás čakal pád. Sue spadla rovno na mňa a možno som bol rád, že necítim bolesť. Obaja sme sa rozosmiali a pocítili to silné erotické napätie medzi nami... Začal som sa jej hrať s vlasmi a ústami som sa priblížil tak blízko, ako mi to len priľahnutá ruka dovoľovala. „Vieš, že ťa milujem.“ V momente ako ma chcela na moment umlčať som jej prstom zastavil ústa a pokazil celú atmosféru. „Sue, ty vieš, ako to so mnou je.“ „Viem, ale ja žijem pre dnešok.“ To na tej žene milujem. Neriešila naozaj nič. Riešila len silu momentu a túžby, neriešila cieľ, ale cestu. Zobral som ju do náruče ako muž, jednou rukou som jej rozopínal blúzku, zatiaľ čo druhá mi už pod jej váhou začínala seriózne odumierať. S odstupom času v odhalení jej pŕs nevidím význam, vtedy mi to ale prišlo veľmi vzrušujúce a vhodné. Je zvláštne, že človek aj vo dvojici s najlepšou kamarátkou robí to, čo sa od neho očakáva. Potom, pravačka prestala zápasiť s blúzkou a ľavačka sa vyslobodila spod jej tela hral som sa s každým centimetrom jej kože a prebehol som každú dokonalú krivku jej tela. Sue bola modelka, dokonca sa na jednu sezónu stala tvárou vlasovej kozmetiky. Jazykom som prešiel až k jej uchu, pod rukami som cítil ako sa chveje túžbou a v myšlienkach prosí, aby som neprestával. Jej vlasy voňali ako ten najchutnejší ovocný koktail, boli rozpustené a v žiadnom prípade nevadilo, že sa mi ich pár dostalo až pod jazyk. Trochu zručnejšie som sa popasoval s nohavicami, schmatol som ju za okrúhly pevný zadoček, zodvihol ju a s nemotornosťou opitého mladíka som jej stiahol všetko presne tak, ako si to okolnosti vyžadovali. Cítil som nespútanú túžbu ako už nespočetne veľa krát predtým a vedel som, že je len na mne, aby sa večer pre nás stal nezabudnuteľným. Pre mňa tak určite skončil. Potom, ako som z nej unavený a spotený zliezol, som si ľahol hneď vedľa. Chytila ma za ruku a ja som sa cítil ako v nekonečne dlhom manželstve, pričom o svojej polovičke viem všetko. Hrali sme sa s prstami dvihli ich nad hlavy a lietali s nimi po oblohe akoby napodobňovali dráhu dvoch zamilovaných labutí. Až vtedy som si uvedomil krásu nočnej oblohy, bolo vidieť aj tie najjemnejšie svetlá. „Sue, tie hviezdy nám prisúdili krásny život. Myslíš, že všetky naše sny sa splnia presne tak, ako po nich túžime.“ „Jak, vieš, že všetko čo si zaumienime dosiahneme a som si istá, že všetko čo svetu dáš, sa ti vráti.“ A mala pravdu. Z mojich začiatkov som vedel, že mená súhvezdí sú jedna z najromantickejších vecí, o ktoré sa človek môže s partnerom podeliť. Niektorí by vedeli vyfajčiť už pri názve Casiopea, a to ste im mohli ukázať aj Polárku. Paradoxne Sue pri mojom rozprávaní zaspala a ani ja som nedokázal premôcť únavu. Spánok na mladej tráve prerušila zima, ktorá nedovolila ďalšie polihovanie a tak som zobudil Sue najnežnejšie ako som vedel a spoločne sme sa pobrali do nášho stanu. Tomy si tiež dal načas a „vojel“ holku, ktorú tak dlho chcel aj keď som nechápal dôvod. V stane zostalo miesto len pre jedného a hoci som gay, som galantný a tak som o poslednej miestenke o aký taký spánok rozhodol bez diskusie. Sue sa potkla o vstup do stanu, dopadla dosť tvrdo, ale vedel som, že je v poriadku. Pri ohni už nebol nikto, zostal som tam len ja sediaci na lavičke, pahreba a nejaká otvorená, polorozliata fľaša vodky, ktorá mi padla vhod. Občas sa okolo mňa prehrmeli zahanbené dvojice, keďže som bol na šrot bolo mi to jedno. Ako som zacítil tupý a chladný dotyk pod rebrom, strhol som sa z mikrospánku a pozrel, čo sa deje. Bol to Rado, opitý ako po každej akcii. „Tak ty si zo mňa ideš robiť piču?“ „Rado, jebe ti to,“ už zaoberanie sa jeho osobou mi prišlo urážlivé. „Choď do riti, vieš dobre, že to bola sranda, ja viem dobre, že si kretén.“ „To odvoláš.“ Prudko ma udrel do tváre a zhodil ma na zem. Natiahol sa nado mňa a chcel pokračovať v pästiach. Strhol som ho za košeľu, nohami som ho zbavil stability a docielil, že ležal na mne. V tom sa stala tá najdivnejšia vec, v ktorú by som neveril, ani keby mi to prorokovali sudičky. Dal mi bozk. Irónia momentu ma rozosmiala. „Viem, že sa ti to páčilo, ale nemusel si sa pokúsiť rozjebať mi sánku,“ dodal som ironicky a odsotil ho od seba zvyškom síl. „Prosím, chcem to skúsiť s chalanom. Nikdy som to nemal a strašne po tom túžim.“ „Ja nie som koníček ani projekt, ale človek.“ „Viem, prosím ťa, skúsme to spolu.“ Nevedel som, či nakoniec zvíťazila moja chuť na sex, alebo chuť ponížiť ho ako muža tým, že z neho spravím svoju čubku. Pri veľkosti môjho nástroja som len zriedkakedy nespôsobil chalanovi bolesť, v Radovej som sa ale neskutočne vyžíval. Vrážal som mu ho tam s takou silou, akú bolo možné vytvoriť, zvuk prirážania a gumy na sucho ma vzrušoval ešte väčšmi. Lesom sa niesli jeho hlasné stony a ja som bol rád, že v podnapitom stave mám problém urobiť sa. Vychutnal som si toto gesto moci a sily naplno. Naplno som mu vrátil všetky tie posmešky, ktorými ma tak dlho častoval. Vystriekal som sa mu na tvár a nechal ho tam ležať s rozopnutými nohavicami. Rannú bolesť hlavy spríjemňoval len pohľad na Rada, ktorý ledva kráčal.