freefaller

„Si pre mňa výnimočný, nič podobné som doteraz nezažil. Asi si mal pravdu,“ povedal som Derekovi, aby som sa mohol konečne zodvihnúť a odísť bez toho, aby mal pocit, že je šľapka. Potom ako som si nahodil čierne kraťasy a povesil na seba košeľu, nevyhol som sa bežným formalitám ako určite sa ti ozvem, píšeme si alebo niečo v tom zmysle. Kto si to má pamätať. Košeľu som nechal rozopnutú, veď načo schovávať to krásne, vyšportované a po lete celkom slušne opálené telo, trochu som si prehrebol vlasmi v zrkadle, nech to vyzerá chaoticky, ale sexy, presne tak, ako to mám rád. Jasné, že som nechcel, aby sa so mnou Derek šiel rozlúčiť až k dverám, veď on bol „tajný“ a absolútne mi nevadí, že to chce skrývať. Nech si robí čo len chce, presne ako ja. Dostal som, po čom som túžil a môžem ísť ďalej. Ešte jeden bozk, ktorý sa takmer zvrhol k ďalšej fajke a môžem ísť. Cestou výťahom som začal premýšľať o tom, či som monštrum, či moje správanie neubližuje ostatným a napádali ma ďalšie moje bežné myšlienkové sledy. Veď mám svedomie. Kým som sa dostal do auta, úvahy prešli až k prvopočiatku môjho ja... Práve míňam dve mladé buchty a presne viem, ako sa na ne usmiať aby sa otočili. Pri pomyslení toho, ako si prezerajú môj zadok pár sekúnd potom, čo som ich minul, mi opäť trochu podrástlo ego. Vlastne asi ťažko môže podrásť niečo, čo dosiahlo dokonalosť. Nastúpil som do auta, otočil kľúčom v zámku, trochu zagumoval na takmer prázdnom sídliskovom parkovisku a pri výjazde na cestu som znova minul tie dve pubertálne naivky, ktoré mi ešte zamávali. Sliepky. Ani si neuvedomili, že mi to asi v ten deň padlo lepšie ako sex, vlastne to nebol sex, len nejaké, ani neviem ako to nazvať, možno doškoľovanie chudáčika Dereka. A to som si už sto krát povedal, že žiadneho panica zaškoľovať nechcem. Ale chlapci, keď chcú niečo dostať, radi klamú, sám o tom viem svoje, tiež to robím. Ale priznávam, pekná ritka anuluje ten pocit z otrasnej fajky. Milujem, keď sa chalan správa, akoby oblizoval mrkvu. Raz sa to určite naučí, ale to mi je jedno. Zo zásady dva krát nevstúpim do tej istej rieky. Dobre česť výnimkám, ktoré u mňa ostali na noc. Počas jazdy som si spomenul, že mi doma chýbajú slušné raňajky. Po ceste som míňal jednu zo super pobočiek obchodného reťazca, kam tak rád chodievam a aj keď som vedel, že o pár minút zatvárajú, je pár minút pred desiatou, ale keď sa poponáhľam, tak to stihnem. Uvedomujem si svoju nedochvíľnosť, zároveň však viem, že dlhými nohami dobehnem všetko čo treba. V obchode ma štval nejaký mladý brigádnik, ktorý mal na starosti presunúť opozdilcov ako ja ku pokladniam. Akoby nestačili tie panie, ktoré stále vyhrávajú odkazy v tých podarených rozhlasoch. Zámerne som si vybral pokladňu s vkusným, zarasteným kukučom a dobrým telom. Bol som posledný v rade a všimol som si, že sa chalan pár krát obzrel. Chlapci majú radi, keď sa komunikácia naviaže z opačnej strany. „Tak čo padla?“ „Konečne,“ zasmial sa mladík a myslel si, že ma skutočne zaujímajú jeho pocity. Chápavo som zakýval hlavou a pokračoval som, „a čo máš dnes ešte na pláne.“ „ Som tu od rána, takže budem rád, keď sa dostanem domov, dám si sprchu a pôjdem si ľahnúť.“ „ Takže ťa domov môžem hodiť?“, táto veta sa nedala chápať inak ako priamy návrh a chlapec aj pochopil. „Jasné, budem rád“ a smial sa ako dieťa, čo si myslí, že sa mu konečne začalo dariť. Ja som len dvihol hornú peru, nech si nemyslí, že som namäkko ako on a ku nákupu som prihodil balíček gúm. Počkal som ho pred autom, zadívaný do toho krásneho obrazu osvetleného mesta, voňajúceho tou najkrajšou vôňou. Milujem vôňu posekanej trávy, tepla a jemný závan chladu od rieky. Milujem leto. V tom celé ticho prerušil vychádzajúci, celkom slušne nahodený spomínaný kukuč, ktorý teraz vyzeral omnoho lepšie, ako vtedy za prepážkou. Asi je zbytočné písať, čo nasledovalo ďalej. Bolo to rýchle a krátke. Ďalšie z milióna amatérskych vystúpení. Hold to je môj údel, učiť mladé zajačiky, pomyslel som si keď som sa vrátil do bytu. Hodil som kľúče na stolík, trochu si ponaťahoval krk, a vyzliekol sa donaha. Dal som si sprchu, nejaké to ovocie a zaspal som s myšlienkou absolútneho uspokojenia. To som si ale nevedel, ani v najzvláštnejšom sne nepredstavil, čo všetko čaká za rohom.