freefaller

Na dvere mi zaklopal Dexo. „Žako, konečne sa dovybaľuj a poďme.“ To bola jediná vec, ktorá na mne Dexovi vadila, odkedy vie, že som gay. Vždy tvrdil, že mám tri krát viac oblečenia a topánok ako potrebujem. Možno mal pravdu. Otvoril dvere a pozrel sa na mňa. Začal sa smiať. Priznám sa, že milujem jeho smiech. Krásne hrany tváre zachytili všetky svaly a vytvorili veľmi vkusný obraz, na ktorý som si už privykol a užíval vždy, keď sa dalo. Je zvláštne, ako Vám zovšednejú krásne veci, keď ich máte stále.

„Si pre mňa výnimočný, nič podobné som doteraz nezažil. Asi si mal pravdu,“ povedal som Derekovi, aby som sa mohol konečne zodvihnúť a odísť bez toho, aby mal pocit, že je šľapka. Potom ako som si nahodil čierne kraťasy a povesil na seba košeľu, nevyhol som sa bežným formalitám ako určite sa ti ozvem, píšeme si alebo niečo v tom zmysle. Kto si to má pamätať. Košeľu som nechal rozopnutú, veď načo schovávať to krásne, vyšportované a po lete celkom slušne opálené telo, trochu som si prehrebol vlasmi v zrkadle, nech to vyzerá chaoticky, ale sexy, presne tak, ako to mám rád. Jasné, že som nechcel, aby sa so mnou Derek šiel rozlúčiť až k dverám, veď on bol „tajný“ a absolútne mi nevadí, že to chce skrývať. Nech si robí čo len chce, presne ako ja. Dostal som, po čom som túžil a môžem ísť ďalej. Ešte jeden bozk, ktorý sa takmer zvrhol k ďalšej fajke a môžem ísť. Cestou výťahom som začal premýšľať o tom, či som monštrum, či moje správanie neubližuje ostatným a napádali ma ďalšie moje bežné myšlienkové sledy. Veď mám svedomie. Kým som sa dostal do auta, úvahy prešli až k prvopočiatku môjho ja...